Saská metropola Lipsko nás opäť po roku privítala v termíne

od 25.9-8.10.2016

Po roku sa v nedeľu 25. septembra 2016 skupina siedmich študentov SPŠ Mikovíniho a dvoch vyučujúcich Mgr. Radovana Blaha, ktorý sa vzdelával odborne v oblasti knižného reštaurátorstva a sprevádzajúcej osoby Mgr. Z. Chladnej, koordinátorky projektov, vycestovala zbierať nové zážitky a pracovné skúsenosti do Lipska v Nemeckej spolkovej republike v rámci projektu Mobilita - najlepšia cesta za európskym pracovným úspechom s finančnou podporou Národnej agentúry SAAIC v programe ERASMUS plus.
Lipsko sa stalo treťou a v tomto roku, žiaľ, poslednou destináciou nového projektu v škol.r.2016/17. Dve predošlé odborno –vzdelávacie aktivity, ktoré začali v auguste, si študenti a ich sprevádzajúci pedagógovia doslova vychutnali v Londýne a v Malage.

Študenti z odboru konzervátorstva -reštaurátorstva papiera, starej tlače a knižnej väzby, absolvovali odbornú pracovnú stáž v Štátnom archíve v Lipsku, kde spracovávali zadania reštaurovania knižného povrchu a knižnej väzby pod odborným dohľadom pána Alberta, miestneho odborníka reštaurátorskej dielne Archívu v Lipsku. Venovali sa oprave poškodených listín , alebo odstraňovali nečistoty z knižného povrchu vzácnych kníh z 13.a 16 storočia.

Pracovné miesta v odbore konzervátorstva - reštaurátorstva omietok a štukových výzdob boli zabezpečené v Štukatérskej firme Norbert Jung Stukkateurfirma a Vitalis GmbH v Lipsku. Firmy zabezpečovali odbornú prax „štukatérom“,ktorí dostali príležitosť reštaurovať výzdobu stropov, ozdobných ríms : zhotovovali odliatky štukovej výzdoby, patinovali , venovali sa intarzii, doliepali vymodelované štukové reliéfy secesnej Vily Wagner. Podieľali sa aj na oprave prekrásnej štukovej výzdoby bytových priestorov, ktoré boli zákazkou firmy Jung GmbH.

Hosťovské firmy umožnili žiakom našej školy uplatniť teoretické vedomosti a zručnosti získané na hodinách školskej praxe priamo na pracovisku, kde zároveň nadobudli neoceniteľné nové odborné zručnosti . Veľkou devízou projektu Mobility je prepojenie vzdelávania a priameho trhu práce.

Počas stáže žiaci rozvíjali nielen každodennú hovorovú reč, ale i slovnú zásobu z odbornej terminológie v cudzom jazyku, rozširovali si vedomosti v maturitnom predmete dejiny výtvarnej kultúry návštevou pamiatok, napr. Grassimusea v Lipsku, kde mali možnosť spoznať tradície, odevy, šperky a rituály germánskych staro usadlíkov . Nahliadli do historického vývinu nemeckého školstva v miestnom múzeu školy, či sledovali transformáciu krajiny po páde komunistického režimu v Zeitgeschichtliches Forum v Lipsku.

Víkend sa niesol v znamení spoznávania saskej metropoly Drážďan. „ Florencia na Labe“, unikátna metropola umenia známa pamiatkami: ako Frauenkirche - barokovým protestantským kostolom, za vojny zničeným a dnes od základu zrekonštruovaným , Semperoper- Saskou štátnou operou, Zwingrom- barokovým palácom s galériou výtvarného umenia, Hofkirche- rímskokatolíckym kostolom, Albertinom- múzeom výtvarného umenia, Neues Rathaus – novou radnicou. Prehliadku mesta viedla turistická sprievodkyňa v nemeckom jazyku . Hlavné mesto Saska sme navštívili počas októbrových osláv nemeckej jednoty, takže sme mali možnosť zúčastniť sa viacerých kultúrnych podujatí a získať tak prehľad o páde bývalého režimu v Nemecku.

Saské Švajčiarsko , pieskovcové bralá v Národnom parku, ktoré Labe a iné prírodné živly premenili na sochy , poskytujú neuveriteľný pohľad na premeny tamojšej prírody . Prešli sme sa po jedinečnom moste ponad Labe na skle Bastei, ktorý bol postavený v roku 1824.

V blízkom Rathene stálo unikátne kamenné divadlo Felsenbühne Rathen , ktoré inšpirovalo aj slávneho Carla-Mariu von Webbera a známe postavy ,ako Old Shatterhanda a Winnetoua.

Jazykovo- odborná stáž v Lipsku umožnila všetkým zúčastneným získať nové odborné vedomosti, overiť si jazykové zručnosti v praxi a samozrejme príležitosť vedomosti nadobudnuté v škole aplikovať priamo v skutočnej praxi . Študenti si vyskúšali, či by sa dokázali presadiť na pracovnom trhu v zahraničí.

14 dňový pobyt posunul účastníkov projektu v osobnej aj pracovnej rovine, pričom každý z nich dostal medzinárodne uznávaný certifikát Europass mobility a ECVET certifikáciu uznávanú v celej EÚ. .

Naša vysielajúca organizácia , SPŠ Samuela Mikovíniho , získala podporu medzinárodnej spolupráce v novo pripravovanom projekte, ktorý je zameraný na výskum mikroorganických škodcov knižnej väzby . Odborným garantom plánovaného projektu je Archív v Lipsku a zapoja sa do neho aj vyučujúci a žiaci odboru biotechnológia a farmakológia.

Záujem o mobility zo strany študentov vzrastá , preto naďalej plánujeme pokračovať v spolupráci s našimi partnerskými organizáciami v Malage, v Londýne, Berlíne a v Lipsku. Snažíme sa nadviazať spoluprácu s novým partnerom v Írsku.

Vyjadrenia samotných účastníkov:

Pobyt v Nemecku mi ukázal prácu zabehnutej zahraničnej štukatérskej firmy. Bola to pre mňa príjemná skúsenosť, či po stránke jazykovej alebo praktickej. Naučila som sa pracovať s novými materiálmi a nástrojmi, ktoré v škole nemáme k dispozícii. Bola to pre mňa výborná skúsenosť a určite by som si ju chcela zopakovať aj budúci rok. Alex Štoselová III.Ko

Na mobilite v Lipsku sa mi veľmi páčilo, naučil som sa mnohým novým pracovným postupom, spoznal som nových priateľov zo zahraničia, s ktorými som si mohol vyskúšať svoje komunikačné schopnosti v cudzom jazyku. Veľmi rád by som sa ešte niekedy v budúcnosti zúčastnil podobnej mobility. Ľuboš Pisarčík III.Ko

Mobilita v Nemecku bola príjemnou ukážkou, ako by mohlo vyzerať moje budúce povolanie, na ktoré sa pripravujem v škole. Presnosť, precíznosť, poriadok vo veciach boli pre mňa skúsenosťou, ktorú si chcem uchovať do budúcna. Každý by mal skúsiť mobilitu, aby si uvedomil, či sa tomu, čo študuje , chce aj v pracovnom živote venovať. Urobím maximum, aby som sa do Nemecka mohol ešte raz vrátiť. Samuel Schreiber III.Ko

Poďakovanie koordinátorky projektu:

Ďakujem vedeniu školy za podporu pri realizácii projektov Mobility, všetkým vyučujúcim za kvalitnú odbornú a jazykovú prípravu účastníkov, ktorá sa stáva našou značkou a devízou v zahraničných firmách. Zaručuje nám dlhodobú spoluprácu v partnerských organizáciách v Nemecku, Anglicku a Španielsku.

Vďaka patrí taktiež všetkým účastníkom projektu za ich zodpovedný prístup k práci a úspešnú reprezentáciu školy počas pobytu v cudzine.

Mgr. Zuzana Chladná – koordinátorka projektu.

8.10

Sedem študentov zo SPŠ Mikovíniho spolu s RNDr. Valentínou Vajsovou, manažérkou projektu pre mobility do anglicky hovoriacich krajín, absolvovali v Malage dvojtýždňový pobyt v rámci projektu „Mobilita – najlepšia cesta za európskym pracovným úspechom“.

V chemických laboratóriách sa výborne „zapísali“ dvaja chemici, Braňo a Ondro. Zamestnávatelia boli nadmieru spokojní s ich vedomosťami, zručnosťami, prístupom k práci a ochotou učiť sa.
Dve študentky odevného dizajnu, Ľudmila a Zuzana, pracovali v popredných návrhárskych firmách, kde práve finišovali s novou kolekciou na nadchádzajúcu veľkú módnu prehliadku, ktorú bude uvádzať aj celoštátna televízia. Dievčatá pracovali s luxusnými materiálmi. Hoci práca bola veľmi náročná, predstavovala úžasnú odbornú skúsenosť.

Študenti grafického dizajnu, Nikoleta, Rebeka a Tereza, pracovali vo firmách, ktoré navrhovali a vyrábali reklamné predmety. Študentom sa veľmi páčila príjemná atmosféra vo firmách a priateľskosť nadriadených i kolegov, ktorí ich pozvali na typické španielske špeciality.

Vo voľnom čase v rámci spoznávania kultúry študenti navštívili viaceré zaujímavé miesta. V Mijas, známom ako biele mestečko, podľa typicky bielej farby domov v kopcoch nad morom, po prehliadke mesta sme sa zúčastnili ochutnávky španielskych syrov, delikates a miestneho sladkého vína.

Návštevou Gibraltáru, exklávy Veľkej Británie, študenti zažili autentickú atmosféru Británie s typicky červenými poschodovými autobusmi, poštovými schránkami a telefónnymi búdkami. Sprevádzal nás nesmierne erudovaný sprievodca, ktorý nás neraz rozosmial typickým britským humorom. Na útese nad mestom šantili opice s mláďatami a navštívili sme i zaujímavú jaskyňu priamo v útese s nádhernou koncertnou sálou. Oceán v celej jeho živelnosti sme obdivovali v meste Tarifa, kde sme sa vyšantili v obrovských studených vlnách a počas príboja sme nestačili odnášať veci do bezpečia. V meste Ronda, postavenom na vysokých útesoch nad hlbokou priepasťou, do ktorej sa dalo zísť až na dno popri vodopáde, sme videli autentické arabské kúpele i starú vodnú elektráreň.

Domov sme sa vrátili plní pozitívnych zážitkov a dojmov a hlavne bohatší o nové vedomosti a skúsenosti. Na záver chcem povedať, že okrem toho, že som na našich študentov veľmi hrdá za to, ako si v zahraničí počínali, som im tiež vďačná za pekné chvíle, ktoré som s nimi vo svete prežila.

RNDr. Valentína Vajsová

Dojmy, zážitky a reakcie študentov

Nikola Jakušová: V práci
Bolo presne 12 hodín, teplota vzduchu opäť stúpla, no nebola jediným dôvodom, prečo som ostala spotená a nervózna. Keď sa otvorili posuvné dvere, ovalil mal ľadový oblak vzduchu. Hmmh, majú tu klímu, super, pomyslela som si. Akýsi nízky pánko zastal predo mnou. Bol to typický Španiel, na džínsoch mu svietil kožený opasok, na hlave mal slamený klobúk. Jeho španielčina bola dokonalá a ako je už zvykom, privítal ma hlasným OLÁ a miliónmi bozkov, čo vo mne vyvolalo pocit pokoja. Na tvári sa mi ihneď objavil hollywoodsky úsmev, to aby som dobre zapôsobila. Pani profesorka a vedúca našej malej španielskej výpravy Zuzana, ma predstavila celej jeho propagačnej firme Publicmar. Všetko prebehlo hladko a na druhý deň som už do firmy prišla v pracovnom odeve ako ďalší člen tímu. Trochu sme mali problémy v komunikácii. Nový kolegyňa a neskôr i priateľka Karin mi povedala, žer pre Španielov je angličtina ťažká, pretože znie tvrdo. No na moje prekvapenie, pochopili sme sa vo všetkom. V Publicmar si precvičili výslovnosť angličtiny a ja zase neverbálnu komunikáciu. Najviac času som strávila s Máriom, ktorý bol veľmi milý a obetavý človek. Na moju rodnú krajinu zareagoval nadšeným: „Milujem Sagana!“ Spolu s Máriom som laserom tlačila logá rôznych firiem na perá. Na počítači som nastavila potrebné údaje a za hodinu, dve som potlačila 500 pier. Tak isto som mala ku všetkému prístup, videla som, ako funguje celá firma od skladu až po rozvoz balíčkov. Mala som možnosť vyskúšať čokoľvek. I prácu na šijacom stroji, ktorá mi však absolútne nešla. No aspoň som rozveselila kolektív. Posledný deň ma tím Publicmar pozval na obed, vyskúšala som rôzne špeciality, dokonca nebol problém ani to, že som vegetariánka. Kto by povedal, že taká vyprážaná paprika alebo baklažán chutia tak vynikajúco! Keď som sa vo firme lúčila, tlačili sa mi slzy do očí, títo ľudia mi prirástli k srdcu. Navzájom sme si vymenili kontakty, urobili poslednú „selfie“ a Karin mi dokonca dala svoje telefónne číslo. Povedala, že chápe, že taká dovolenka niečo stojí, no veľmi radi by ma uvideli znovu a ak budem mať cestu do Španielska, jej dvere sú pre mňa otvorené. Vraj aj o polnoci.

Ondro Hruška: Let a práca
Celé to začalo už vo Viedni na letisku. Prvý let v živote jednoznačne stojí za zmienku. Ťažko opísať, aké to bolo, keďže pri mojom spôsobe myslenia som skôr myslel na to, ako sa taký kolos môže udržať vo vzduchu. Určite to bol skvelý zážitok a dúfam, že si to ešte zopakujem. Po prílete do Malagy na mňa čakalo prekvapenie v podobe luxusného ubytovania, na ktoré ja, chlapec z dediny, nie som zvyknutý. Veľkým prekvapením pre mňa bolo, že na posteliach chýbali prikrývky...až v noci som tomu pochopil. Po príchode sme v byte doma dlho nevydržali...len čo sme sa ubytovali, už sme sa ponáhľali na pláž. Pre mňa osobne to bol ďalší nezabudnuteľný zážitok. Prvý deň som do práce prišiel skôr, keďže som nevedel, ako presne jazdia spoje. Hneď ráno som dostal plášť, potom mi Manolo, ktorý ma mal na starosti, veľmi ochotne ukázal celú firmu a zoznámil ma s ďalšími pracovníkmi. Neskôr mi ukázal moje hlavné pracovisko, teda mikrobiologické laboratórium. Keď začal s vysvetľovaním mojej pracovnej náplne, už som bol vo svojom živle a on rýchlo pochopil, že viem, čo mám robiť. Do konca mojej pracovnej doby som zvládol všetky činnosti v tomto labáku. Manolo hovoril pomerne dobre po anglicky, teda nebol problém sa dohovoriť, no a s ostatnými sme sa dorozumievali internacionálne...rukami-nohami. Ďalší deň v práci bol veľmi zaujímavý, keďže laborantka neprišla do práce zo zdravotných dôvodov. Pre mňa to znamenalo, že jej prácu som robil ja, teda keď som ráno prišiel, mal som pripravených asi 30 vzoriek určených na mikrobiologickú analýzu - nebol čas sa zašívať.

Braňo Budoš: Práca a spoznávanie Malagy
Čakal nás prvý deň v práci, ja som sa vybral peši, aby som si aj mesto obzrel a našťastie som trafil. V práci ma už čakal šéf, laborantka Marína a neskôr aj sekretárka Pepi prišla. Ja som im odovzdal darčeky, knihu o Slovensku, ktorá žiaľ nebola v španielčine a slovenské korbáčiky. Boli veľmi potešení darčekmi, ktoré som im odovzdal a ihneď začali oberať krásy Slovenska. Mňa zatiaľ zaúčala Marína v labáku, ako sa s čím pracuje, ja som však len prizeral. Neskôr na byte sme spoločne rozprávali, aké máme dojmy z nových prác. Prišiel čas praxe. Na stole ma už čakali vzorky bazénových vôd, u ktorých som mal robiť analýzu kyseliny izokyanúrikovej, konduktivity, chloridových aniónov a pH. V mikrobiológií sme potom filtrovali vody, u ktorých bolo podozrenie na mikroorganizmy a následne sme filtračné papieriky umiestnili do označených skúmaviek. Večer nás naša španielska hostiteľka Zuzana zobrala do mesta poukazovala nám Málagu, pláž Malagueta, starý rímsky amfiteáter, arabskú pevnosť a iné významné budovy Málagy. Celkovo vnímam zahraničnú prax v Španielsku ako veľmi prospešnú, poučnú a užitočnú súčasť štúdia na našej škole.

Ľudmila Uhrínová: Let, práca a voľný čas
Z Viedne sme leteli za východu slnka. Let bol veľmi zaujímavý, keďže som do vtedy vôbec neletela. Výhľady boli úchvatné. Všetko sa zdalo byť zrazu tak maličké. Polia pôsobili ako tá najmäkšia perina, zato lesy sa javili hranato a ostro a nad tým všetkým oblaky sťa by nadýchaná pena z vaječných bielkov.
Ja som pracovala v salóne u Angela čo sa vyslovuje Anchel, neskôr mi povedali že je to najlepší návrhár v meste. Keď sme tam prišli Angel nás s radosťou privítal. Neskôr prišla Maria, vedúca dielne a všetko ohľadne mojej práce sme dohodli. Keď som prišla do práce po prvý krát, všetci v dielne ma s radosťou vystískali. Boli veľmi milí a zaujímali sa o mňa. V práci som šila ručne. Ako prvé som stehovala overaly, nohavice a košeľu. Ďalšie dni som šila šaty s čipiek. Boli už ušité a ja som na prsia a po obvode bokov nahusťovala, takže čipku som musela pekne poobstrihovať, naaranžovať, našpendliť a potom prišiť tak, aby nebolo vidieť, že tam bola prišívaná. Vyzeralo to tak ako by tam bola vyšitá, ako by tam bolo od začiatku a nie že je tam dopĺňaná. V piatok na obed sa rozložil stôl a urobilo sa všetko tak ako inokedy. Ženy doniesli jedlo pre všetkých, a každý si mohol zobrať to, na čo mal chuť. Ja som im doniesla domácu slaninku a klobásku. Ukázala som im, ako sa má krájať slanina a čo z toho sa má jesť. Veľmi mi to chutilo hlavne slaninka. Podvečer som si rada zašla do mesta. Večer to tam žilo viac ako cez deň. V meste boli pouliční umelci, zabávači a hudobníci. Páčili sa mi hlavne etnoshopy, každý bol iný a mali tam spustu zaujímavých vecí.
Cez víkend sme boli na výlete v Mijas. Je to mestečko neďaleko Málagy. Pre toto mestečko je typický oslí taxík. V kostoloch majú vždy čerstvé kvety a nádhernú výzdobu. Najzaujímavejšou vecou v kostole je socha Panny Márie, ktorá má ľudské vlasy. Vlasy soche môže darovať len mladá panna. Pre rodiny v Mijas je to veľká pocta. Potom sme mali ochutnávku rôznych dobrôt a vín z okolia Malagy.

Zuzana Lehká: Práca, mesto, moderné umenie a plavba po mori
Ráno som sa veľmi tešila do práce. Keď som našla prácu bola som veľmi šťastná, že som nezablúdila. Po chvíli prišla moja šéfka a spolu sme upratovali dielňu, potom som niečo stehovala. Nakoniec som sa pokúšala šiť na stroji, ktorý bol dosť zaprášený a na spodnú niť stekal olej. Najprv mi to veľmi nešlo. Neskôr sa to zlepšilo. Zato večer bolo super, išli sme sa prejsť všetci aj s pani profesorkou do arabského paláca. Bol nádherný, ako z tisíc a jednej noci, kvitlo tam veľa pekných kvetov, z roztomilých fontánok striekala voda a našli sme tam dokonca kovovú vaňu z vodou. Z hradieb bol úžasný výhľad. Po prehliadke paláca sme sa prechádzali cez mesto a po pláži až k prístavu. Občas sme len tak sedeli, oddychovali a kochali sa pohľadom na pobrežie. V prístave sme nás pristihol západ slnka. Po posedení na káve sme sa vydali na romantickú, večernú plavbu loďou. Vôbec nám nevadilo že na lodi bolo trochu zima, kochali sme sa pohľadom na more. Mne osobne najviac učaroval maják, vždy som chcela vidieť na živo maják. Na byt sme sa vrátili unavení, ale šťastní a plní zážitkov. Raz po robote sme išli do múzea moderného umenia. Ešte predtým sme si však posedeli v kaviarničke a pozreli obchod s knihami. V múzeu sa mi niektoré diela páčili veľmi, iné menej, niektorým som neporozumela a boli aj také, čo ma úplne nadchli a párkrát som sa k nim vrátila. V meste bolo večer pekne, hudobníci, predavači mandlí a jazmínových vetvičiek boli na každom rohu. Celkovo bolo v meste večer viac ľudí ako cez deň. Stretli sme trolla a samozrejme sme sa s ním museli vyfotiť. Povedal nám že túto prácu robí 15 rokov a bolo vidieť, že ho baví robiť ľuďom radosť.

Terka Říhová: Gibraltár
Jeden deň z nášho pobytu v Španielsku sme sa rozhodli venovať návšteve Gibraltáru. Už predtým som počula, že je tam krásne a dá sa odtiaľ vidieť Afrika... Bola som rada, že sa o tom môžem presvedčiť na vlastné oči. Od Malagy to bolo dosť ďaleko a tak sme vyrážali už o siedmej ráno. Na Slovensku je ranné vstávanie úplne bežné, avšak Španieli o tomto čase ešte spia a vonku sa len veľmi pomaly začína rozvidnievať. Vydali sme sa na cestu a asi po dvoch hodinách sme dorazili na miesto. Tam nás čakal autobus so sprievodcom, ktorý nás zobral na prehliadku po meste, ukázal nám napríklad maják, od ktorého možno vidieť až do Afriky... avšak vtedy boli v diaľke oblaky, tak sme sa dívali iba na oceán. Neskôr sme sa boli pozrieť na rozšantené opice, ktoré mali práve mláďatá. Sú to jediné voľne žijúce opice na európskom kontinente. Potom sme sa poprechádzali po meste, aby sme si užili typické britské uličky s červenými poschodovými autobusmi a poštovými schránkami a nemuseli závidieť spolužiakom v Londýne. Na spiatočnej ceste sme sa zastavili pri oceáne, kde sme sa okúpali, a zostali sme tam, až kým nás z pláže nevyhnal príliv. A nakoniec sa nám predsa ukázala aj Afrika....

Rebeka Evana Brkalová: Ronda
Naklonila som sa cez zábradlie kamenného mosta, spájajúceho dve obrovské skaly, na ktorých boli roztrúsené malé biele domčeky. Po do mnou sa rozprestierala hlboká priepasť. Čím hlbšie sa mi kĺzal pohľad, tým bola väčšia tma. Zo skál sa do rokliny rútil vodopád. Nachádzali sme sa v stredovekom mestečku Ronda, ktoré sme si vybrali vďaka nádherným fotkám, ako našu poslednú destináciu pri spoznávaní Španielska. Mali sme tiež ohromné šťastie, zhodou okolností sa tam konala Féria. Každé mesto má svojho patróna, ktorého na Férii oslavujú. Ulice boli plné nádherne vyobliekaných dievčat a žien v typických šatách bohato zdobených volánmi, s vejármi a ružami vo vlasoch. Všade okolo nás rozvoniavala paella, ktorej sme neodolali a vychutnávali si ju za sprievodu flamenga, ozývajúceho sa po celom meste. Nad hlavami na sa nám hompáľali lampióny a my sa vyhrievali v horúcich lúčoch Andalúzie.

V nedeľu 21. augusta skupina desiatich študentov SPŠ Mikovíniho opäť vyrazila na cestu plnú nových zážitkov a skúseností do Londýna. Počas niekoľkých rokov sa tu vystriedalo v rámci projektu Mobilita - najlepšia cesta za európskym pracovným úspechom už desiatky našich študentov, ktorí absolvovali odbornú stáž s finančnou podporou Národnej agentúry SAAIC v programe ERASMUS plus.

Londýn nás prekvapil nečakane horúcim počasím, hektickou atmosférou . Ihneď po príchode si nás rozobrali hostiteľské rodiny, kde sme sa mohli učiť, ako vyzerá multikultúrna spoločnosť v praxi. Rodiny boli rôzneho pôvodu - od typicky britských, cez Karibik, či Pakistan. Väčšina z nás bývala v štvrti Harrow, kde sídli aj agentúra ADC COLLAGE, zabezpečujúca tento projekt. V pondelok nám v nej podali úvodnú inštruktáž a dobré rady, ako sa správať v rodinách, vo firmách a ako cestovať v Londýne. Nasledoval krst ohňom. V agentúre študentom rozdali mapky a vyslali ich nájsť a obzrieť si svoje budúce pracoviská, čo v obrovskom Londýne nie je vôbec jednoduché. Nasledoval prieskum dopravy mnohomilónového veľkomesta. Všetci zvládli náročnú úlohu na jednotku, no napriek tomu sme svoju diskusnú skupinu na facebooku nazvali LOL Lost in London. V utorok študenti nastúpili na stáž do firiem. Traja biochemici do lekární, dve konzervátorky papiera do kníhviazačskej manufaktúry, pracujúcej pre kráľovskú rodinu a piati študenti propagačného výtvarníctva, grafického a priestorového dizajnu do grafických a reklamných štúdií. Po počiatočnej aklimatizácii sa každému zo študentov podarilo primerane zvládať prácu vo firmách, za ktorú si vyslúžili dobré hodnotenia a odporúčania.

Víkend v Británii bol predĺžený o štátny sviatok, takže sme konečne mali dosť času objavovať krásy a pamätihodnosti mesta. Na to, aby ste v Londýne navštívili najväčšie múzeá a galérie, nepotrebujete veľa peňazí, väčšinou je vstup do nich voľný. Nenechali sme si ujsť známe dominanty Londýna: Buckinghamský palác, Katedrálu sv. Pavla, Tower a Tower Bridge, parlament a Westminister Abbey, Trafalgárske námestie, Londýnske oko, Park v Greenwitsch. Mohli sme obdivovať skvosty svetového umenia v National Galery, British museum, Victoria and Albert museum, Musem of science, National Maritime Museum alebo Tate Britain či Tate Modern. Odpočinúť sa dá v jednom z mnohých londýnskych parkov alebo pri brehu Temže s nádherným výhľadom na pestrú zmes historickej a ultramodernej architektúry.

Nasledoval ďalší pracovný týždeň, na záver ktorého sme v ADC COLLAGE zhrnuli všetko, čo nám tento pobyt priniesol. Či už skúsenosti z firiem, stret s novými kultúrami, pobyt vo veľkomeste, kde na rozdiel od našich mestečiek vládne zdanlivo chaos, pohybujúce sa obrovské masy všetkých rás, ale všetko funguje ako dobre namazaný stroj.

Študenti si odniesli diplom EUROPASS MOBILITY. V agentúre im prisľúbili pomoc v prípade, že by sa zaujímali o štúdium na britských vysokých školách.

V sobotu sme plní zážitkov a nových skúseností odlietali z Londýna. Tešili sme sa na domácu stravu, ale s pocitom, že by sme sa hocikedy dokázali vrátiť do tohto fascinujúceho mesta.

Mgr. art. Elena Rajčanová

Z Budče do Londýna

O štvrtej hodine rannej som prišla do Banskej Štiavnice, odkiaľ nás autami dopravili do Budapešti na letisko. Môj prvý let... Ovládol ma neskutočný strach, už som chcela volať mame, nech príde po mňa, že ja nikam nepoletím. Zrazu som už stála na schodíkoch vedúcich do lietadla a nemohla som sa otočiť. Po vzlietnutí zo mňa všetok stres opadol a užívala som si nádherný výhľad. Príchod do Londýna znamenal ďalší šok. Ubytovali nás v moslimskej rodine, kde sme ochutnali aj indické jedlá. Chutné, ale veľmi štipľavé... Uvedomili sme si, že slovenská kuchyňa je náš obrovský poklad. Počas dvoch týždňov som pôsobila v lekárni, kde som sa stala „atrakciou“, keďže v našej lekárni pracovali len černosi. Každé ráno som prevzala lieky a uložila ich do poličiek, potom som dávkovala lieky, balila ich pre zákazníkov. Po práci som stihla nakúpiť toľko oblečenia a suvenírov, až som sa bála, že môj kufor prekročí váhový limit... Víkend sme strávili v múzeách , prešli sme najznámejšie pamiatky Londýna. Vozili sme sa v metre, ktoré má 16 liniek (pražské má len 3 linky) a podarilo sa nám len raz nastúpiť iným smerom. Veľmi nás prekvapilo správanie Angličanov, sú veľmi milí, usmievaví a ochotní vždy poradiť. Z Londýna sme odchádzali so slzami v očiach. A plní dojmov! Sme radi, že sme mohli spoznať úžasné veľkomesto, voziť sa na dvojposchodových autobusoch, ochutnať exotické jedlá, ale hlavne zlepšiť sa v angličtine.

Laura Korvíniová IV.B

Londýnske návraty

Prekvapivo teplé (28 -29 stupňov)a slnečné Anglicko nás prichýlilo na 2 týždne. Bývali sme v rodine s dvomi malými deťmi a psom, takže nuda nehrozila. Predstavte si, na pracovisku si ma ešte pamätali!!!! Kratšia pracovná doba a aj anglický štátny sviatok nám hrali do kariet, mohli sme ponavštevovať všetky turistické destinácie Londýna. Pani profesorka Rajčanová nám bola skvelou sprievodkyňou. A teraz trochu á la Hollywood : ďakujem našej škole : SPŠ Samuela Mikovíniho , ďakujem ADC College, ďakujem svojej rodine, že mi umožnili návrat do Anglicka. Bude mi chýbať rodina, kolegovia, atmosféra veľkomesta, všetko...

Dominika Farbiaková IV.K

Stepherds Holborn

Práca v Stepherds Holborn ma zaujala od prvého dňa.. Obchod s pomôckami pre knihárov od výmyslu sveta. Vyrábali sme obálky z japonského papiera, zošľachťovaného papiera..Pracovali sme aj s kvalitnou kožou. Zamestnanci k nám boli milí a ústretoví(každú hodinu prišla ponuka: ..na čaj)Bývali sme v pokojnej štvrti, ale do práce sme cestovali pol hodinku metrom. Znesiteľné, ale na môj vkus ...príliš veľa ľudí.

Lucia Hlaváčová IV.K