Študenti SPŠ Samuela Mikovíniho na“ Mobilite“ v Lipsku

Projekt „Mobilita – najlepší krok za európskym pracovným úspechom“ patrí k ďalším úspešným aktivitám realizovaných v oblasti odborného a jazykového vzdelávania na SPŠ Samuela Mikovíniho v Banskej Štiavnici v rámci programu Erasmus plus, financovaného z európskych finančných prostriedkov v spolupráci s Národnou agentúrou celoživotného vzdelávania SAAIC.

V dňoch 19.9. – 4.10. 2015 siedmi študenti Rado Babiar, Dominika Machavová, Nikola Hľadajová, Erika Blahútová, Samo Schreiber, Ľubo Pisarčík a Alex Štoselová, Erika Blahútová spolu s koordinátorkou projektu Mgr. Zuzanou Chladnou a Ing. Daliborom Kostrom, odborným vyučujúcim odboru geodézia, kartografia a kataster, absolvovali 16 dňovú mobilitu v nemeckom Lipsku /časť Sasko/. Po týždni sa k nim pridal aj Ing. Ľubomír Šlauka, vyučujúci z odboru reštaurovanie a konzervovanie papiera.

Počas odbornej stáže naši študenti praxovali v súkromných i štátnych firmách. Konzervátori papiera pracovali v Mestskom archíve v Lipsku , kde sa ich ujal p. Albert, ochotný, ústretový a najmä vynikajúci odborník na šitie kapitálikov /zo 14. až 17. storočia /. Navyše sa zúčastnili spolu so svojím vyučujúcim Ing. Ľubomírom Šlaukom konferencie zameranej na reštaurovanie knižnej väzby so zameraním na biologických škodcov, meranie PH papiera, jeho pružnosť a ošetrovanie povrchu papiera. V rámci prednášky sa dozvedeli aj o detailoch zákona súvisiaceho s reštaurovaním knižných väzieb. Spoznali známe osobnosti Komory reštaurátorov Saska, výskumných pracovníkov univerzít z Krakova a Lipska a navštívili aj výnimočný ateliér reštaurovania papyrusu.

Svoju stáž hodnotili nasledovne: „Prvý deň v práci sme sa tešili, že pracovná doba bude krátka, ale pani profesorka Chladná nás vyviedla z omylu/ končili sme o 14 30!/. Po prvotnom sklamaní nastalo pozitívne zistenie: keď vás práca baví, čas ubehne rýchlosťou svetla J. /D. Machavová/

„Pracovisko v podzemných priestoroch bolo pre mňa labyrintom a ani v posledný deň som si neodpustil malé zablúdenie. Pre šitie kapitálikov nás nadchol pán Albert, trpezlivo nám vysvetľoval, čo sme potrebovali, bol milý a ochotný.“ / R. Babiar/

Štukatérska firma Jung zastrešila prax reštaurátorov omietky a štukovej výzdoby. Naši žiaci sa podieľali na rekonštrukcii secesnej vily, v ktorej žil Richard Wagner – tzv. Wagnervilly. Stretli sme sa aj s naším absolventom – štukatérom Ladislavom Koekénym, ktorému sa otvoril európsky trh práce v miestnej štukatérskej firme zásluhou účasti na mobilite v Lipsku pred 4 rokmi. Nadšene nám rozprával o svojich pracovných skúsenostiach a aj o pamätihodnostiach Lipska.

„Vo vile sme odstraňovali bielu farbu z pôvodných štúk. Najprv sme ich natreli štukatérskym rozpúšťadlom s konzistenciou pudingu a počkali sme 30 minút, pokiaľ biela farba zvláčnela a dala sa jednoducho zoškrabať. Týždeň sme strávili v stoji a so zaklonenými hlavami so špachtľami a skalpelmi sme oškrabávali farbu, aby sme odkryli štuky so starou polychróniou. Druhý týždeň nám poskytli parný stroj, ktorý sa podobal vysávaču a s ním sa farba odstraňovala ako po masle. Naučili nás pracovať precízne a dôsledne, prenikli sme do tajov štukatérskej roboty.“ /Samo Schreiber/

V ekologickej organizácii Okolowe, ktorá vytvára vzdelávacie programy s tematikou ochrany prírody pre deti a mládež saského regiónu, sme tiež mali študentku.

Ing. Dalibor Kostra stážoval v geodetickej firme. Zúčastnil sa praktických meraní jazerných plôch vzniknutých zatopením povrchových baní.

Okrem pracovných povinností sme trávili voľný čas spoznávaním pamätihodností Lipska: prezreli sme si Kostol sv. Nikolaja, Kostol J.S. Bacha /Thomaskirche/, Starú a Novú radnicu

/Altes Rathaus a Neues Rathaus/. Vyhliadková veža /Panorama tauer Leipzig/ nám poskytla úžasný výhľad na panorámu mesta. Neobišli sme ani unikátne Múzeum arabskej kávy. V Moritzbastei /bastila/ sme si posedeli v študentskej krčmičke, kde sa zrodila myšlienka sviečkového manifestu študentov /za zjednotenie Nemecka, pád Berlínskeho múra .../. Spomínané miesto sa nachádza na Augustusplatzi, na akademickej pôde Univerzity Lipsko, ktorá disponuje unikátnymi priestormi: kostol prebudovaný na prednáškové miestnosti je európskou zvláštnosťou. Pamätník Volkerschlachtdenkmal ...................

Posledný deň nášho pobytu v Lipsku sme si spestrili návštevou najkrajšej a najmodernejšej ZOO v Európe. Počas troch hodín sme ju nedokázali celú prejsť.

Študenti nadviazali priateľstvá s rovesníkmi z Poľska, s ktorými zdieľali spoločné „starosti“, záujmy, hrávali biliard, veľa spolu komunikovali.

Víkend v Berlíne pred odchodom na Slovensko bol nabitý udalosťami. Študenti majú pred sebou maturitu z nemeckého jazyka, jej súčasťou je i poznávanie reálií danej krajiny. Okrem turisticky atraktívnych miest /Brandenburgská brána, Červená radnica, Múzeum Holokaustu, Berlínsky ostrov piatich svetovo uznávaných múzeí, Postdamerplatz, ku ktorému je pridružené známe Sony Center, kde sa udeľujú ceny Zlatého medveďa za filmové novinky. Poobede sme navštívili parlamentnú budovu Reichstag s vyhliadkovou kopulou /parlamentná budova.../, sme boli svedkami štartu svetového bežeckého maratónu, ktorého počet účastníkov presiahol hranicu 42 000 bežcov.

V školskom roku 2015/2016 plánujeme ešte realizovať odbornú stáž pre našich študentov a ich odborných vyučujúcich v jarných mesiacoch v Londýne a v Berlíne. Otvára sa tak priestor pre získavanie praktických odborných a jazykových zručností a nepochybne aj neopakovateľných zážitkov pri spoznávaní metropol spomínaných krajín. Vďaka ústretovosti vedenia školy úspešne participujeme na medzinárodných projektoch už 8 rokov a vyslali sme do sveta 160 účastníkov, z ktorých mnohí pokračujú v zahraničných štúdiách, prípadne na základe odbornej pripravenosti, dostávajú ponuky pracovať v uvedených firmách, kde absolvovali stáže.

Mgr. Zuzana Chladná, koordinátorka projektov

LEIPZIG

Plakala som, keď som išla z domu, plakala som , keď som išla domov...Prax v Nemecku mi veľa dala. Spočiatku sa mi cnelo za domovom, ale keď som spoznala zaujímavých ľudí, novú krajinu, jej moderný životný štýl, nechcelo sa mi vrátiť sa domov...Je pravda, čo sa hovorí o Nemcoch, že sú prísni a vážni, ale na druhej strane láskaví a pozorní. Presvedčili ma o tom v deň mojich narodenín, keď som prišla do Štátneho archívu Lipska. Na stole ma čakala kytica ruží a veľká torta od zamestnancov archívu.
Práca v archíve bola zaujímavá, naučila som sa mnoho, medzi iným aj nové spôsoby šitia kapitálikov, obsluhu iných prístrojov na reštaurovanie, novú sekačku. Z pamätihodností mesta ma zaujal pôvodná kaviareň, vyhliadková veža a kostol, v ktorom hrával Bach. V Berlíne ma dojala expozícia o 2. Svetovej vojne, utrpenie Židov...
Na ubytovni sme si našli kamarátov z Poľska, s ktorými sme trávili väčšinu času. Kedykoľvek by som sa rada vrátila späť a zopakovala si zahraničnú stáž.
Hľadajová Nikola IV.K

Náš prvý dojem z Lipska bol, že sa čochvíľa stratíme a budeme dlho blúdiť. Našťastie sme do rúk dostali cestovný poriadok a plán mesta, vďaka nemu sme vždy našli správnu cestu do práce a „domov“. V meste sme sa zorientovali veľmi rýchlo, trvalo to asi dva dni. Prvý deň v práci sme sa tešili na krátku pracovnú dobu v archíve, ale hneď ráno nás pani profesorka Chladná „potešila“ novinkou, že končíme až o 14 30. Práca, ktorú nám zadali , nás bavila a čas rýchlo ubehol. Náš vedúci, pán Albert, pre nás prichystal šitie kapitálikov zo 14. -17. Storočia. Kapitáliky sú jeho špecialitou.
Okrem práce sme sa venovali prehliadke Lipska a počas 2. Víkendu sme navštívili Berlín. Z Múzea holokaustu vanul taký smútok, že nám to všetkým vzalo náladu. Ale zažili sme štart maratónu, ktorého sa zúčastnilo 50 000 bežcov.
Dominika Machavová, III. K

Od prvého momentu som zistil, že životný štýl v Lipsku je oveľa zaujímavejší, ako som očakával. Doprava S-bahnom a električkou bola zaujímavá. Cesta do archívu viedla cez exotickú tureckú štvrť. V archíve sme sa presunuli do podzemných priestorov , ktoré mi pripadali ako labyrint. Náš vedúci bol milý starší pán, veľmi chápavý a ochotný. Komunikácia a spolupráca s ním bola bezproblémová. Aj pri obede sme sa stretli s milými a ústretovými ľuďmi. Víkend v Berlíne sme si užili/najmä cestu metrom/, ale mesto mi nejako neprirástlo k srdcu., hoci je nepochybne zaujímavé.
Rado Babiar, III:K

Pobyt v Lipsku bol veľmi príjemný, odnášam si plno zážitkov a skúseností. Takmer hodinu mi trvala preprava na pracovisko: podieľali sme sa na rekonštrukcii vily R. Wagnera. Obrovské priestory krásnej vily nás očarili. Čistili sme štuky v interiéroch vily. Cele dva týždne sme bývali v útulných izbách ubytovne v krásnom prostredí. Každý večer sme s poľskými priateľmi hrávali biliard, zabávali sme sa , až nás pani profesorka musela nahnať do postele.
V Lipsku na mňa urobila veľký dojem najväčšia ZOO v Európe. Ani tri hodiny nestačili na to, aby sme ju aspoň obehli.
Celý pobyt v Nemecku hodnotím pozitívne a som rada, že som mohla byť jeho súčasťou.
Alex Štoselová, II. Ko

Budíček o 6 30, ranná káva a rýchly presun na S-bahn do Lipska ,a potom električkou priamo na prax do vily. Tu sme odfarbovali vzácne štuky od bielej farby. Najprv sme steny natreli štukatérskym rozpúšťadlom s konzistenciou pudingu, počkali sme 30 minút , kým biela farba zvláčnela a dala sa jednoducho zoškrabať. Prvý týždeň sme stáli na nohách so zaklonenou hlavou k stropu a pomocou špachtle a skalpela sme trpezlivo oškrabávali biele plochy. Druhý týždeň sme dostali parný stroj podobajúci sa na vysávaču a práca nám išla ako po masle. Naučili sme sa pracovať precízne a takmer bez prestávky. Po troch hodinách práce sme si odbehli do malej pekárne na čerstvé zákusky od výmyslu sveta. Po práci sme si museli umyť a odložiť náradie, prezliekli sme sa a utekali sme do nášho dočasného domova.
Samo Schreiber , II.