Slávne dedičstvo banskoštiavnickej akadémie
Ťažba drahých a farebných kovov na dnešnom území Slovenska patrila v 16.-18. storočí medzi najvýznamnejšie zdroje štátnej habsburskej pokladnice. Baníctvo malo v tomto období problémy, ktoré súviseli so zatápaním čoraz hlbších banských diel, ale aj s nevyhnutnosťou spracovávať a upravovať chudobnejšie rudy. To všetko prispelo k záujmu banských úradov i dvorskej komory vo Viedni o rozvoj baníctva v monarchii. Jedným z účinných prostriedkov bolo aj organizovanie prvých foriem výučby banského odborného dorastu.Zmienku o prvej organizovanej forme výučby banských odborníkov v Európe nachádzame v Banskej Štiavnici už v roku 1605.
Nádejní banskí úradníci – expektanti – sa niekoľko rokov zacvičovali v jednotlivých odboroch banskej prevádzky. Dekrétom dvorskej komory vo Viedni z roku 1632 sa táto forma výučby expektantov rozšírila na celé územie monarchie. Popri praktickej výučbe v baniach, hutách, mincovniach a banských správach, vedúci úradníci poskytovali expektantom aj teoretické vedomosti.
Počas celého 17. storočia, ale ešte aj v 18. storočí boli vedecké objavy a vynálezy verejnosti ťažko dostupné. Brány univerzít zostávali pred technickými vedami zavreté, preto zákonite začali vznikať najprv odborné a neskôr aj vysoké technické školy. Baníctvo bolo oblasťou, kde bolo po prvý raz nevyhnutné riadne školské vzdelávanie a organizovaná výučba technických a prírodných vied.
V roku 1735 vydala dvorská komora vo Viedni dekrét s inštrukciou o vyučovaní na baníckej škole – Bergschule – v Banskej Štiavnici. Prvým profesorom tejto školy bol Samuel Mikovíni, jeden z najvýznamnejších vedcov 18. storočia v Uhorsku, zásluhou ktorého dosiahla škola výnimočnú úroveň v rámci celej Európy.
Rozvoj prírodných vied v polovici 18. storočia, potreba ďalšieho rozvoja banskej výroby, rozptýlenosť a rôzna forma výučby prinútili Dvorskú komoru uskutočniť hĺbkovú previerku na všetkých banských školách v monarchii. Táto previerka v roku 1758, prevedená na príkaz Márie Terézie, konštatovala najvyššiu úroveň vzdelávania spomedzi preverených škôl práve v Banskej Štiavnici. No ani táto úroveň nebola dostačujúca, hlavne preto, že od roku 1750 sa tu nekonali systematické prednášky. Čoraz častejšie sa ozývali hlasy volajúce po zvýšení úrovne výučby banských vedných disciplín.
Na základe písomného podnetu registrátora úradu najvyššieho banského a mincovného majstra Tadeáša Peinthera, adresovaného panovníčke Márii Terézii, sa vo Viedni 20. decembra 1762 rozhodlo o zriadení samostatnej školy vyššieho typu, ktorá by vychovávala banských a hutníckych odborníkov pre celú Rakúsku monarchiu. A tu sme pri zrode budúcej banskoštiavnickej akadémie, najstaršej vysokej školy tohto druhu na svete.
Dekrétom Dvorskej komory vo Viedni z 13. júla 1763 bola v Banskej Štiavnici založená prvá katedra školy - katedra chémie a hutníctva. Za prvého profesora menovala Mária Terézia Mikuláša Jacquina, jednu z najvýznamnejších postáv vedy, najmä botaniky a chémie v druhej polovici 18. storočia. V roku 1765 pribudla druhá katedra - katedra matematiky, mechaniky a hydrauliky.
Už pri vzniku akadémie panovníčka Mária Terézia zdôraznila, že sa nesmie zabúdať na výučbu lesníctva, ktoré sa prednášalo v rámci náuky o banských dielach, čo bolo nedostačujúce pre budúcich odborníkov v lesníctve. Preto bol v roku 1808 zriadený samostatný lesnícky inštitút, vedený profesorom Davidom Wilckensom. V roku 1824 bol tento zlúčený s Banskou akadémiou, ktorá odvtedy niesla názov Banská a lesnícka akadémia.
V 18. storočí a v prvej polovici 19. storočia bola banskoštiavnická akadémia pre vysokú úroveň vyučovania, pre spájanie teórie s praxou, navštevovaná študentmi z celej Európy aj zo zámoria. Dokladom významu a vysokej úrovne výučby na akadémii je prejav člena francúzskeho národného konventu Antoina-Françoisa Fourcroya z 28. septembra 1794, v ktorom vysoko vyzdvihol vyučovacie metódy štiavnickej akadémie a navrhol zorganizovať parížsku polytechniku podľa jej vzoru.
Banícka a lesnícka akadémia mala až do svojho zániku v roku 1918, keď bola premiestnená do maďarskej Šoprone, veľký podiel na vývoji školstva na Slovensku. Je dodnes najväčšou pýchou Banskej Štiavnice a samozrejme aj našej školy, ktorá má tú česť sídliť v jej bývalých priestoroch.
Vznik štátnej priemyselnej školy 1921-1951
Po vzniku Československej republiky neexistovala na Slovensku žiadna vysoká škola, ktorá by vychovávala banských odborníkov. Preto na návrh banskej verejnosti požiadali vládu o obnovu Vysokej školy baníckej a lesníckej v Banskej Štiavnici, ktorá bola odsťahovaná do Šoprone v Maďarsku. Po dlhšom rokovaní sa dosiahla dohoda, že namiesto vysokej školy sa v Banskej Štiavnici zriadi štátna priemyselná škola s príslušnými odbormi. Túto školu zriadili v roku 1921, keď otvorili prvý ročník chemickej školy podľa vzoru vyššieho chemického odboru Štátnej priemyselnej školy chemickej v Prahe. Umiestnená bola v budove bývalej Vysokej školy baníckej a lesníckej, v časti bývalého chemického ústavu, ktorý po komisionálnom rokovaní o rozdelení majetku vysokej školy pripadol priemyselnej škole. Neskôr sa zriadili chemické laboratóriá. Škola vychovávala kádre pre chemický priemysel, huty, cukrovary, liehovary a pivovary.
Začiatkom školského roku 1922/23 bola nariadením Ministerstva školstva organicky ku škole pripojená aj odborná banská škola ako druhý učebný odbor. Odborná banská škola vychovávala nižšie technické kádre pre bane a huty, a jej absolventi boli zaraďovaní ako banskí dozorcovia.
V roku 1922 na škole pribudla učebná dielňa na spracovanie dreva, založená obcou Piarg (Štiavnické Bane) v roku 1888, v rokoch 1922/23 premiestnená z Piargu do hlavnej budovy priemyselnej školy. Absolventi sa uplatňovali ako nižšie technické kádre v stolárskych podnikoch, preglejkárňach a ako živnostníci. Po dvoch rokoch praxe boli prijímaní aj na Vysokú umelecko-priemyselnú školu (výtvarné spracovanie dreva a úžitková architektúra).
Začiatkom školského roka 1925/26 sa na škole začal vyučovať elektrotechnický odbor. Elektrotechnický kurz mal dve oddelenia, v prvom sa účastníci kurzu oboznamovali s teóriou elektromagnetických javov, v druhom s princípmi fungovania strojov a ich využitím v praxi. Na praktické cvičenia slúžila na ten čas moderná školská elektráreň.
Uvedená štruktúra školy fungovala až do školského roku 1950/51, kedy sa od školy odčlenilo banícke oddelenie, a od 1. februára 1951 sa stalo Vyššou priemyselnou školou baníckou, ktorá sa presídlila do bývalej budovy Reálneho gymnázia.
V školskom roku 1951/52 sa na škole zrušilo drevárske oddelenie. Rezbárske oddelenie sa pričlenilo k Vyššej umelecko-priemyselnej škole v Bratislave a stolárske oddelenie k Priemyselnej škole drevárskej v Spišskej Novej Vsi. V pôvodných priestoroch školy ostali len chemické odbory.
Rozdelenie 1951-2008
Vyššia priemyselná škola chemická 1951-1954
Priemyselná škola chemická a potravinársko-chemická 1954-1960
Stredná priemyselná škola chemická 1961-1996
Stredná priemyselná škola Samuela Stankovianskeho 1996-2008
Škola sa orientovala na odbory organickej chémie a potravinárstvo. V 50-tych až 80-tych rokoch 20. storočia prebiehal na Slovensku intenzívny rozvoj chemického priemyslu, vďaka čomu škola zažívala svoje najlepšie roky. O štúdium na najstaršej a najprestížnejšej priemyslovke bol veľký záujem aj pre kvalitné pedagogické zázemie a dobré laboratórne vybavenie. Absolventi boli žiadaní v rôznych rezortoch národného hospodárstva alebo úspešne pokračovali v štúdiu na vysokých školách a na vedeckých pracoviskách.
V 70-tych rokoch na základe potrieb štátneho podniku Pleta sa otvoril nechemický odbor pletiarstvo - textilná technológia.
V 90-tych rokoch v dôsledku stagnácie chemického priemyslu a demografickej krízy poklesol záujem žiakov o tradičné odbory školy. Chemické odbory prešli inováciou a obsah štúdia sa prispôsobil novým podmienkam trhu práce. Odbory sa zamerali hlavne na biotechnológiu, informatiku a životné prostredie. Pribudli aj ďalšie nechemické odbory, ako technicko-informačné služby a odevníctvo.
Šťastnou voľbou sa ukázalo otvorenie výtvarne zameraných odborov, ktoré nadviazalo na prerušenú tradíciu umeleckoremeselného školstva v Banskej Štiavnici (rezbárska škola). V roku 1995 ako jediný na Slovensku vznikol odbor konzervátorské a reštaurátorské práce so zameraním na papier, staré tlače a knižné väzby. Zároveň sa otvoril odbor textilné výtvarníctvo. Neskôr pribudol odevný dizajn (navrhovanie a modelovanie odevov) a propagačné výtvarníctvo. Tieto odbory sa hneď po vzniku relatívne rýchlo etablovali a dosiahli výbornú úroveň aj v porovnaní s už zavedenými školami úžitkového výtvarníctva. Svedčí o tom množstvo absolventov, ktorí úspešne pokračovali v štúdiu na vysokých školách na Slovensku aj v zahraničí, ale aj dobré meno našich absolventov v praxi.
Pretože profilácia školy prestala byť výlučne chemická, pri príležitosti 75. výročia svojho vzniku škola sa rozhodla prijať čestný názov Stredná priemyselná škola Samuela Stankovianskeho, podľa jedného z riaditeľov školy, zakladateľa a prvého predsedu Slovenskej chemickej spoločnosti, významného pedagóga a vedca.
Odborná škola banícka 1951-1960
Stredná priemyselná škola banícka a hutnícka 1960-1995
Stredná priemyselná škola Samuela Mikovíniho 1995-2008
Podstatná zmena v organizačnej štruktúre a v učebnej náplni sa uskutočnila 1. februára 1951, keď sa Odborná škola banícka odčlenila od Štátnej priemyselnej školy a dostala samostatnú budovu bývalého Štátneho reálneho gymnázia Andreja Kmeťa. Pod názvom Priemyselná škola banícka sa stala samostatnou strednou školou. Pôvodne dvojročné štúdium sa rozšírilo na štvorročné a končilo sa maturitnou skúškou. Prechod z dvojročného štúdia na štvorročné bol postupný, a to tak, že v školskom roku 1949/50 bol zriadený prvý nadstavbový ročník a v školskom roku 1950/51 druhý nadstavbový ročník. Po jeho absolvovaní sa uskutočnili prvé maturitné skúšky.
Od roku 1960 niesla škola názov Stredná priemyselná škola banícka a hutnícka a začal sa jej najväčší rozvoj. Pravidelne sa vyučovali odbory dobývanie rúd a nerudných surovín, geológia a banské meračstvo. Prechodne sa zaviedlo aj štúdium v odbore strojárstvo (ako samostatný študijný odbor sa vyučoval v rokoch 1963-1967) a geodézia (v rokoch 1964-1969). Od roku 1963 sa začalo štúdium na odbore hutníctvo so zameraním na hutníctvo neželezných kovov a tvárnenie kovov.
Od školského roku 1960/61 sa organizovalo na škole štúdium popri zamestnaní v odboroch dobývanie a úprava nerastných surovín, dobývanie uhlia a strojárstvo formou večerného, diaľkového a externého štúdia.
Od školského roku 1990/91 sa na škole vyučuje odbor životné prostredie, od 1992/93 odbor technické a informačné služby a od 1996/97 konzervátorstvo a reštaurátorstvo.
Vzhľadom na výučbu viacerých študijných odborov bola škola premenovaná na Strednú priemyselnú školu. Pri príležitosti 260. výročia založenia baníckej školy v roku 1995 bol škole udelený čestný názov Stredná priemyselná škola Samuela Mikovíniho.
2008
Opätovné zlúčenie na pôde pôvodnej školy pod názvom Stredná priemyselná škola Samuela Mikovíniho
Racionalizácia školstva si v roku 2008 vyžiadala zlúčenie škôl SPŠ Samuela Stankovianskeho a SPŠ Samuela Mikovíniho. Tak sa opäť obidve stredné školy ocitli na pôde budov bývalej Banskej akadémie pod hlavičkou Strednej priemyselnej školy Samuela Mikovíniho. Tentoraz s týmito študijnými odbormi:
ŠTUDIJNÉ ODBORY SPŠ SAMUELA MIKOVÍNIHO:
- 2840 M biotechnológia a farmakológia
- 3692 M geodézia, kartografia a kataster
- 3916 M životné prostredie
- 3660 M vodné hospodárstvo
ŠTUDIJNÉ ODBORY ŠKOLY UMELECKÉHO PRIEMYSLU
– 8651 M 05 konzervátorstvo a reštaurátorstvo – omietky a štuková výzdoba
– 8651 M 09 konzervátorstvo a reštaurátorstvo – papier, staré tlače a knižné väzby
– 8641 M propagačné výtvarníctvo
– 8610 M odevný dizajn
– 8604 M grafický dizajn
– 8603 M grafický a priestorový dizajn