Milí naši štvrtáci!
V živote každého človeka sa vyskytnú udalosti, ktoré vystupujú nad rovinu všedných dní. Sme zaskočení udalosťami posledných mesiacov, ktoré sa odvíjajú ako neuveriteľný a nečakaný príbeh ľudstva 21. storočia. Učíme sa s ním žiť a prispôsobovať sa.
V mysli sa mi odvíja filmový pás príbehov tried, ktoré sa 2.septembra 2016 sformovali z nesmelých prvákov do dnešnej podoby štvrtákov, ktorí určite očakávali iný, veľkolepejší záver štúdia : slávnostnú rozlúčku so všetkými rituálmi typickými pre našu SPŠ Samuela Mikovíniho, akademický týždeň plný pochybností , ktoré zmenia až čísla vytúžených maturitných otázok. Verte, aj my sa cítime ochudobnení o pocity, ktoré zažívame spolu s Vami pri excelentných maturitných odpovediach...či „náhlych výpadkoch “ požadovaných vedomostí. Hoci Vám vinou objektívnych skutočností bola odoprená maturita, stali ste sa absolventmi našej školy a stojíte na začiatku cesty, kde je potrebné využiť kompas múdrosti vyskladaný z mozaiky vedomostí, zručností, cenných rád ...
Nikdy nezabudnite, z akej výnimočnej SPŠ Samuela Mikovíniho ste vyšli. Nezabudnite na svojich vyučujúcich, ktorých trpezlivú a obetavú prácu, odborné vedomosti, kreativitu, nadšenie pre vec entuziazmus a zmysel pre humor si nesmierne vážim. Často ste nám mali za zlé, že sme na Vás vyvíjali, z vášho pohľadu, neprimeraný tlak. Teraz už viete, že práve tlak spôsobí, že sa z uhlíka vylúpne diamant. A tie diamanty, často hlboko ukryté, sme spolu s Vami trpezlivo a systematicky hľadali...
Milí maturanti, prajem Vám , aby ste obstáli v univerzite života, v ktorej diplom získate, keď budete vyznávať dôležité hodnoty. Konajte dobro, prejavujte hlbokú ľudskosť, ctite pravdu, milujte slobodu, buďte zdvorilí a úctiví, pomáhajte a rozvíjajte svoje vedomosti, aby ste dosiahli vytúžené ciele. Buďte úspešní a aktívni. Budete potrebovať aj zvedavosť, vytrvalosť, láskavosť i pokoru na ceste naplnenia svojich snov . Budem veľmi rád, keď navštívite našu a stále aj Vašu školu a prídete sa pochváliť, ako ste naložili s vedomosťami a skúsenosťami získanými počas štyroch rokov štúdia. Do skorého videnia!
Naši najmilší, najdrahší a najlepší štvrtáci - a vlastne aj jediní.
Tento rok sa s vami musíme rozlúčiť inak, nezvyčajne ,a to online. Internet sa vnútil naozaj všade ,aj medzi nás do školy. A je naozaj veľká, preveľká škoda, že ste rozlúčku neprežili spolu s nami. Šťastkovia. Každopádne je to tu, zvládli ste záverečnú. Je koniec, no zároveň začiatok. Niečoho nového, veľkého a neznámeho, na čo ste sa pripravovali celé 4 roky, ktoré trvali ako celý život. Ale dnes to tak nie je. Máte pocit, akoby ste žmurkli a hotovo ! Dokonca všetci vieme o tých drobných slzičkách, ktoré sa nejednému z vás kotúľajú po tvári, všakže ? Samozrejme vám všetci želáme zdravie, šťastie, životné úspechy, lásku, peniaze, šteniatka, mačiatka a áno, aj prasiatka...jednoducho hojnosť všetkého, čo si možno aj v tajnosti želáte. No najmä každému jednému z vás prajeme pevné nervy, ktoré ste si už určite vypilovali počas študentských rokov, počas písomiek, na ktoré ste sa neučili alebo počas prebdených nocí, kedy ste narýchlo dokončovali zadania,či písali protokoly.
Všetko to bolo na niečo dobré a vy ste teraz pripravení s plnou silou dobyť svet!
Za tretiakov ,ako sa patrí: Laurencia Bačíková III.P
Vážený pán riaditeľ, vážený profesorský zbor, milí zamestnanci školy, milí spolužiaci!
Nebolo nám dopriate rozlúčiť sa s Vami, odovzdať kytice kvietkov , ostatný raz zaspievať Gaudeamus igitur a pomaly ,symbolicky, nasledovať pána školníka dverami otvorenými dokorán...do nového života, iného sveta...
Sme tu, štvrtáci, ktorí Vám dvíhali tlak; menili voľný čas na hodiny plné hluku, nepozornosti a blbých otázok. Tí, ktorí Vás skoro vždy uprosíkali, aby ste obetovali svoj voľný čas pre náš skorší odchod, aby ste prilepšili polročné/koncoročné známky. Netradičným spôsobom sa lúčime a ďakujeme za všetko, čo ste pre nás počas štyroch krásnych študentských rokov urobili.
Veľké ďakujeme putuje našej triednej pani profesorke RNDr. Zdenke Zupkovej za dlhoročnú snahu, ktorá nás vychovala ako druhá mama a robila všetko, čo bolo v jej silách, aby sa z nás stali slušní, samostatní a dospelí ľudia. Pani profesorka, ktorá bojovala za naše lepšie známky, chránila nás pred problémami, ktoré sme si narobili svojím neuváženým správaním.
Veľké ďakujeme patrí, samozrejme ,aj celému profesorskému zboru , ktorý nás vzdelával, viedol a usmerňoval . Ďakujem za veľkorysosť a zhovievavosť, bez ktorých by sme sa ťažko dostali do vytúženého cieľa. Boli ste nám radcami i prísnymi učiteľmi. Smiali ste sa s nami, smútili, pomáhali, kde bolo treba, starali ste sa o nás , ukazovali nám, čo všetko ešte nevieme a našli spôsob, ako sa to naučíme. Ďakujeme, že ste to s nami nevzdali ,keď sme boli v koncoch a vždy ste nám podali pomocnú ruku.
Veľká vďaka za to, že ste sa nezlomili ani pod veľkou ťarchou problémov, ktoré sme na Vás nakladali.
Taktiež obrovské ďakujeme ide aj pánovi riaditeľovi Ing. Miroslavovi Jauschovi, pánovi zástupcovi Mgr. Radovanovi Blahovi, bývalému pánovi riaditeľovi Ing. Jánovi Totkovičovi. Nezabudneme ani na kolektív zamestnancov školy: pani sekretárku, pani hospodárku a pani účtovníčku, pána školníka, údržbára, pani asistentku v labákoch, tety upratovačky , ktorí sa o nás obetavo starali . Nikdy nezabudneme na časy prežité s Vami všetkými...
OBROVSKÉ ĎAKUJEME OD ŠTVRTEJ B AJ V MENE OSTATNÝCH ŠTVRTÁKOV !!!!!!!!!!!!!!!
„ Keď sme šli do školy naposledy,
Zvonil nám zvoneček veľmi slabý.
Zazvoň zvonečku, zazvoň ešte raz,
Prišli sme do školy posledný raz...“
