Dňa 22.11.2020 navždy utíchlo srdce nášho kolegu, zanieteného učiteľa nemeckého a anglického jazyka. Stratili sme dlhoročného spolupracovníka, priateľa, ktorý na našej škole pracoval od 1.9.2008. Ferko Domitrek sa narodil 27.7.1956 v Hronskej Breznici. V našom meste absolvoval gymnázium a ako talentovaný jazykár pokračoval vo vysokoškolskom štúdiu na Univerzite Karola Marxa v Lipsku.
Po návrate na Slovensku v r.1980 pôsobil ako učiteľ nemeckého a anglického jazyka v Škole úžitkového výtvarníctva v Kremnici, učil na Gymnáziu v Novej Bani, neskôr na Súkromnej hotelovej akadémii v Banskej Štiavnici, až zakotvil u nás na SPŠ Samuela Mikovíniho.
Ferko Domitrek bol čestný a spravodlivý človek, ktorý miloval svoje povolanie. Jeho povestný smiech a humor sa často niesol zborovňou. Dobrú náladu prinášal aj do tried. Žiaci ho mali veľmi radi...
Česť tvojej pamiatke!
MILAN RÚFUS
VEČERNÝ HOSŤ
ZAPADLO SLNKO V ŽIVEJ NÁDHERE
ANI SOM NEMAL ČAS
NA NIEČO SA HO PÝTAŤ.
VEČERNÝ HOSŤ
MI KLOPE NA DVERE.
A HOVORÍ, ŽE NEBUDE UŽ SVITAŤ:
POROZUMEL SOM :
JE TAKÝ BOŽÍ PREDEL
MEDZI BYTÍM A NEBYTÍM.
NIE JE MI ĽÚTO
A STRACH NECÍTIM.
TUŠIL SOM TO.
TAK DLHO TUŠIL, AŽ NAPOKON
SOM – VEDEL.......
Ďakovná reč od študentov
V živote človeka prichádzajú rôzne chvíle. Chvíle, ktoré sa nám nepáčia, no neovplyvníme ich. A dnes je tu presne jedna z nich. Za všetkých študentov a hlavne za nás, štvrtákov, sa pánovi učiteľovi Domitrekovi chcem veľmi poďakovať.
Učil nás síce len necelé dva školské roky, no aj tak sme mali pocit, že sme ho dobre poznali. Bol to človek, ktorý bol stále pozitívne naladený. Na tvári mal vždy nahodený úsmev a nikdy sa nevedel príliš dlho hnevať. Jeho smiech bol pre mnohých z nás ikonický.
Učil nás nielen anglický jazyk, ale viedol nás aj k správnemu konaniu, prístupu ku škole, k životu a v neposlednom rade aj disciplíne. Aj náročnejšiu situáciu vedel odľahčiť, vniesť do nej pokoj a humor. Taktiež nás naučil, že vysmievať sa niekomu nie je vôbec správne a je lepšie spraviť si srandu zo seba samého. V prípade, že vám niečo nevyšlo, vám to oznámil takým spôsobom, že určite sa len niečo malé muselo stať. Dodal, že vy to v skutočnosti viete lepšie a nabudúce to určite aj tak dopadne. Vždy dal človeku druhú šancu, namiesto toho, aby vás odsúdil. To bola jedna z vecí, ktorú sme si na ňom veľmi cenili. Snažil sa naviesť žiakov vždy na správnu cestu. Vštepiť do nich, že vzdelanie je veľmi dôležitá a vzácna vec, ktorú všetci potrebujeme. Naučil nás, že aký prístup zaujmeme k životu, taký postoj zaujme život k nám. Každý žiak, ktorého učil, mu môže byť za mnoho vďačný. V dnešnej dobe je len málo ľudí, ktorí vás s pokorou vypočujú, poradia vám a neodsúdia vás hneď v prvej chvíli.
Každý z nás si ho zapamätá ako pána učiteľa, ktorý si vykračoval chodbami školy v košeli, sivej veste s dvoma zapichnutými perami, s učebnicami pod pazuchou a okuliarmi, spod ktorých sa pozeral na tento svet vždy o niečo pozitívnejšie a lepšie ako väčšina z nás...
Za mnoho Vám, milý pán učiteľ Domitrek, dnes, my vaši žiaci, vyslovujeme obrovské ĎAKUJEME!!!!!!
Za ÚSMEV, POKORU, SPRAVODLIVOSŤ, FÉROVOSŤ, ZA HUMOR, ČESTNOSŤ A NÁDEJ, ŽE VŠETKO SA NA DOBRÉ OBRÁTI.
