Za Ing. Ankou Melichovou

„AKOU MIEROU BOLESTI PREMERIAM HLUCHÝ PRIESTOR, ČO OSTAL PO TEBE?“ Maša Haľamová

V piatok 27. 11. 2020 v skorých ranných hodinách sme navždy stratili charizmatickú kolegyňu z odevného dizajnu, priateľku, kamarátku, človeka s nenapodobiteľným humorom, ktorá bola pre svoje študentky nielen nezabudnuteľnou učiteľkou, ale aj láskavou mamou, priateľkou …. Anku, Aničku, Mel, Nany…

Anka Melichová, rodená Urbanová sa narodila 30. 8. 1961 v Krupine. Vyrastala v Senohrade ako najmladšia z troch súrodencov. SPŠ chemická v Banskej Štiavnici si získala jej srdce, tu v roku 1981 zmaturovala v odbore pletiarstvo. Bola vynikajúcou študentkou, preto jej kroky viedli do Liberca na Vysokú školu strojnícku a textilnú. Vyštudovala odbor technológia textilu a odevníctvo. Promovala v roku 1985. 2.9.1985 nastúpila na svoje prvé pracovné miesto do národného podniku Slovenka v Banskej Bystrici, kde zastávala prácu smenovej majsterky na prevádzke pletiareň-interlocková dielňa. Po roku – 1.9. 1986 prijala miesto stredoškolskej učiteľky odborných predmetov na svojej strednej škole SPŠ chemickej v Banskej Štiavnici, kde pôsobila … 34. rok…

Anka táto kolekcia je pre teba, budeš nám na odeve chýbať 😞

…” tá súťaž bola náročná, hlavne na psychiku…Našu… Keď vyšli baby so šatami tak som sa rozplakala… Keby bolo na mne, plačem ako dážď a plačem dlho… Ale zvládla som to dobre, ako všetko”…  Anna Melichová

ZA ANKOU…

Utíchol smiech, už nebudeme počuť Tvoje vtipy, ktoré si mala pripravené na každú príležitosť.

Nikomu z nás sa nechce veriť, že sa to naozaj stalo… Dúfali sme, že aj túto skúšku zvládneš s energiou Tebe vlastnou. Anka, bola si všade, kde sa niečo dialo. Ráno prvá kávička v zborovni a Tvoja chuť vypiť ju v našej spoločnosti… Vždy ochotná opraviť, ak nám niečo „nesadlo“ na oblečení. Starostlivosť o oslávencov – kolegov, aby sa nezabudlo… A Tvoja schopnosť prevteliť sa do rozprávkových postáv našich vianočných programov… Milovala si výlety s kolegami, poznávala si svet na cestách po Európe.

Anka, budeš chýbať… vlastne.. tak veľmi nám chýbaš … pozerám na prázdnu stoličku v zborovni … na modrú šálku na kávičku, ktorú si už nikdy nenaplníš …

Dana Bartošová

„Tak, ako bola na nás hrdá pani profesorka a ako moc bola dojatá, keď táto kolekcia vyšla na mólo…teraz sme hrdé a dojaté my…

Ďakujeme za to, aká skvelá profesorka bola pani Melichová. Koľko námahy a nekonečnej práce s nami mala a aj tak to zvládala s úsmevom. Vždy sa tešila na svoje psíky, ktoré si nemohli priať nikoho lepšieho ako ju. Sme hrdé na to, že sme ju stretli a mohli spolu s ňou zdieľať more zážitkov. Ceníme si všetky vedomosti, ktoré nám odovzdala a pomoc, ktorú nám vždy ochotne poskytovala. Je smutné, že najlepší ľudia odchádzajú tak skoro… Najmä ľudia s tak zlatým srdcom, aké mala pani Melichová.

Myslím, že hovorím za celú našu bývalú triedu IV.O, keď poviem, že nás postihla obrovská strata…

Dúfame, že sa po toľkom trápení teraz už len usmieva…“

Terezka Šormanová

 

Maša Haľamová: AGÓNIA

Bielou izbou sa končí veľký svet.

Na posteľ slnko príde posedieť,

Priateľské, zlaté.

 

Záclony ,ruky milujúce,

Prepustia v izbu len teplé lúče,

Ružovo zhriate.

 

Hra svetla na stenách –

Spomienka z detstva

Milá a pestrá.

 

Pomaly vykĺznu oči dverami

V tichu rastie srdce!

Do štyroch stien sa nevmestí

VEĽKÉ SRDCE.

Prerazí múry. Rozrastie po hore,

Po lese , po stráni.

 

PRI KRÍŽI ZASTANE

NA SMUTNOM ROZCESTÍ.

 

Bez bázne klesne do teplého machu,

Znavené, bez strachu,

ODDANE.

 

Tichosť je najkrajšia hudba,

Tma najpestrejších farieb dúha,

Smrť – najvernejšia sudba…

VYZNANIA…

„Spomenula som, medzi rečou, že túžim po pletenom šály. O dva týždne Anka do dielne priniesla krásny pletený šál z hrubánskej vlny. Krásny, nezištný dar…“

Nika Šušovicová

„Och! To je mi veľmi ľúto. Bola tak láskavá a dobrá … je to rana. Zostane po nej prázdno…“ Daniela Slováková

 

„ŽIVOT JE TAK PRCHAVÝ…MENÍ SA KAŽDÝM OKAMIHOM.

PESTUJTE LÁSKU A VZÁJOMNOSŤ…

ANKA TO VEDELA…VŽDY SA ROZDALA PRE DRUHÝCH…

NECH VÁS JEJ POSOLSTVO NAĎALEJ SPREVÁDZA…

LEBO ČLOVEK ZABUDNE, KTO ČO POVEDAL, ČO MAL NA SEBE…

ALE NIKDY NEZABUDNE, AKO SME SA S NÍM CÍTILI..“.

Mirka Iglárová (bývalá kolegyňa)

 

„Po Mel mi zostala krásna pamiatka: ručne vyrábaný ihelníček, ktorý sme dostávali, keď sme končili školu.“

Mária Dzianová

„Je ťažké uveriť… a vstrebať to …bola skvelá učiteľka, čistá duša, ktorú som mala veľmi rada…posielam jej do nebíčka obrovské objatie…“

Soňa Hluchá

„Plačem…Nemôžem tomu uveriť. S mojou mamou volám celý deň. Spomíname…“

Monika Letkovičová

„Anka bola úžasná! Milovala som s ňou všetky hodiny.“

„Anka vymýšľala scenáre na vianočné večierky, oslavy jubilantom, zorganizovala školské plesy. Hrali sme Mrázika, Popolušku, Snehulienku… Zapojila všetkých … Bola pupočnou šnúrou celého zboru. Spacifikovala aj chlapov, nasadila im parochne a spievali hity z Repete. Vždy vymyslela tému, scenár, prešila kostýmy…

Mirka Iglárová

Kto počíta moje kroky túlavé,

Kto mi píše čiarky na rováš,

Nech ukáže cestu k úľave a nech potom až,

Potom súdi, keď zvie moje príčiny,

Čo ma hnali z priepastí do výšiny,

Ale vďaka buď, vďaka Bohu…

Už ma chytá únava,

Dakde zložím kosti boľavé,

Už sa vinie ku mne lúka voňavá,

Tamhľa v diaľave…..

footer logo-01

Kontakty

SPŠ Samuela Mikovíniho

Informácie o študijných odboroch:
Ing. Peter Coplák – 0908 343855
vychovny.poradca@mikovini.sk

Spojovateľka: 045/6911431
Email: spravca@mikovini.sk

Copyright 2017 SPŠ Samuela Mikovíniho ©