Na cestu do Ríma sme sa vydali vo štvrtok. 29 žiakov a pedagogický dozor: Ing. K. Vričanová, Mgr. D. Farbiaková a Ing.arch. Pavol Fabián. Leteli sme z Budapešti. Presun z letiska v Ríme na ubytovanie bol prekvapivo rýchly. Dokonca sme sa v ten deň stihli zoznámiť aj s centrom Ríma. Toto zoznámenie trvalo jedenásť kilometrov. Počas nasledujúcich dní sme túto métu zľahka prekonávali.
Čo na mňa vážne zapôsobilo, bol kostol Santa Maria degli Angeli e dei Martiri, niektoré mozaikové ranokresťanské výzdoby a podzemie Baziliky svätého Klimenta v Lateráne. Kostol Santa Maria je čarovný, bol vystavaný v antických kúpeľoch. Zato katakomby u svätého Klimenta boli presný opak. Nízke, úzke a tmavé. Dalo sa v nich ľahko stratiť. Napriek tomu zapôsobili.
Okrem asi sedemnástich kostolov sme navštívili aj Panteón, Koloseum, videli Španielske schody aj Fontánu di Trevi. Oproti Koloseu sa nachádza Forum Romanum so zvyškami antických palácov a rímskym námestím. Keď už sme boli v Ríme, nemohli sme nenavštíviť Vatikán. Pre istotu sme tam boli až trikrát. Prvýkrát sme mali rozchod na námestí, druhýkrát v Bazilike svätého Petra a naposledy vo Vatikánskych múzeách. Všetko bolo veľké, všade plno národa...
Majerová,IV. GD
ROME
Rím bol jedným z mnohých miest na mojom zozname. Je to fakt pekné mesto plné atrakcií, bohaté na históriu a zážitky.
Ak by som mal opísať Rím a zvažovať život v ňom, odpoveď by už teraz bola jasná - NIE.
Napriek kráse mesta si život v turisticky atraktívnych destináciách predstaviť neviem. Je to extrémne náročné. Turisti ovplyvňujú celý chod dopravy v meste. Spoje meškajú, alebo sú preplnené. Šoférovať v Ríme je vysoko intuitívne. Šoféri áut síce neprejavujú známky agresivity či nervozity, ale neustále trúbia... Čo sa týka talianskej kuchyne, je to neopísateľný zážitok. Najmä lasagne. Boli fantastické.A to tiramisu!.
Najväčším zážitkom pre mňa bola návšteva Vatikánu. Námestie sv. Petra. Jedno námestie. Štyria architekti, 288 stĺpov, 551 schodov a jediná Bazilika sv. Petra!
Z Ríma si odnášam úžasne strávené chvíle, zážitky, zaujímavosti, suveníry a deravé topánky.
Gondáš, IV. GD
Rozprávanie o Ríme
. Obišli sme známe námestia, kostolíky, Vilu Mediciovcov a po Španielskych schodoch sme sa pobrali k Fontáne di Trevi. Všetky pamiatky vyzerali nádherne aj po zotmení. Na druhý deň sme „schytali“ dopravný štrajk, a tak sme sa presúvali najmä pešo. Od stanice metra sme kráčali k bránam Vatikánu. Za rozprávania p. učiteľa Fabiána sme vošli na Námestie sv. Petra, kde sme dostali prvý rozchod. Obrovské námestie bolo plné ľudí. Po rozchode sme pokračovali so zastávkami v kostoloch po Anjelský most, až k Múzeu Ara Pacis, kde sme si obzreli busty rôznych osobností. Počas druhého rozchodu sme sa s Emou túlali po obchodoch, kostoloch, zablúdili sme aj k Fontáne di Trevi, kde sme si kúpili sladké pečivo a ľadovú drť. Bol čas poponáhľať sa k Panteónu. Prešli sme obrovský Panteón, porobili množstvo fotiek a sadli sme si, aby sme sa mohli pokochať krásnou architektúrou. A tak sme pokračovali aj počas ďalších dní. Denne sme nachodili aj 16 km. Vďaka p. učiteľovi Fabiánovi nás pri každej pamiatke čakal bohatý výklad. Boli sme aj v Kapitole, kde je vystavená vlčica a množstvo veľkolepých sôch. Bazilika sv. Petra bola najveľkolepejšia. Predposledný deň sme zavítali do Vatikánskeho múzea, uvideli sme Sixtínsku kaplnku . Naposledy sme počas rozchodu pobehali obchodíky, butiky, napráskali sme sa zmrzlinou. Musela som si kúpiť kufor, aby som sa pobalila do lietadla. Výlet do Ríma bol úžasný a plný neopísateľných zážitkov.
Timková, IV. Kp
Môj výlet do Ríma
Pred pár týždňami som navštívila Rím a to bol zážitok, na ktorý sa len tak nezabúda. Leteli sme z Budapešti. Keďže som letela prvýkrát, zažívala som infarktové stavy ešte pred vzletom. Kŕčovito som sa držala sedadla. Prežila som, ale cítim, že lietanie nebude moja parketa...
Ubytovanie v Ríme bolo krásne a celé okolie pôsobilo ako z pohľadnice. A všade mačky!!! Na každom rohu aspoň tri. Každý deň aspoň 25 tisíc krokov...moje nohy by vedeli o tom porozprávať. Počas týždňa sme videli všetko, čo Rím ponúka. Do Fontány di Trevi som hodila mincu, aby som sa sem ešte niekedy vrátila. Každý deň sme obehli niekoľko kostolov, minimálne desať...Prišlo nám to ako večnosť, ale pán profesor Fabián, ako veľký milovník architektúry, si to užíval asi najviac. Rím bol nádherný, tá ich talianska atmosféra, ľudia, ktorí neustále gestikulujú a kričia: „Mamma mia!“ Ale tá doprava? Metro a autobusy vždy plné. Tlačili sme sa ako sardinky. Niekedy som mala pocit, že sa tam už ani vzduch nezmestí.
Spiatočný let bol o čosi miernejší, aspoň som vedela, čo ma čaká.Celé to bol veľmi príjemný zážitok a už sa neviem dočkať na podobné výlety a zážitky.
