Kosmopol v priestor Eleuzíny vykúzlil ilúziu neľahkej doby. Tretiaci a vyučujúce slovenského jazyka a odevného dizajnu SŠ Samuela Mikovíniho túto atmosféru v jeden  októbrový utorok spoločne zdieľali. Chceli by sme sa podeliť s dojmami a postrehmi našich žiakov z Kosmopolu a zároveň vyjadriť vďaku a poctu celému súboru imerzného divadla.

„Páčila sa mi možnosť výberu. Vybrali sme si niekoľko postáv, ktoré nás najviac zaujali a tie sme potom „sledovali“. Nadchlo ma aj prostredie, dobové zariadenie, kulisy, kostýmy a najmä interakcia s divákmi.

Zažili sme, ako sa menil charakter postáv a život v „bežnej“ rodine prvej republiky a po nej.  Bolo to niečo nové, nevídané a fascinujúce.   Užívala som si spojenie medzi divákmi a hercami, aj keď ma mrzelo, že som nemohla vidieť všetko. Hlavná miestnosť – jedáleň,  bola najviac „okupovaná“ divákmi. Zdržovala som sa hlavne pri Vilme. Oslovil ma jej príbeh a aj to, že hovorila najviac po maďarsky.

Podľa mňa bol Kosmopol úžasný!  Vcítili sme  do diania a pocitov postáv, keď sme sa ocitli v obchode, v ordinácii, v jedálni, vonku... Postavy pôsobili realisticky, k čomu prispeli aj skvelé kostýmy, účesy, líčenie. Ohlasovanie časov a presun postáv boli perfektne vymyslené.

Divadlo vďaka atmosfére priestoru a hereckým výkonom bolo nabité silnými emóciami:   smútok zo straty blízkych, zúfalstvo a hnev. Som veľmi rada, že sme dostali príležitosť byť súčasťou nezvyčajného predstavenia. Naozaj silná téma. Je smutné, že mnohí ľudia ani základy našej novodobej histórie neovládajú. To je mi fakt  ľúto.

Podľa mňa bol Kosmopol  prepracovaný, originálny koncept, miestami aj zábavný. Celé divadlo bolo ako detektívka, pri ktorej sa musíš pohybovať, aby si zistil čo najviac o príbehu.  Ako by som sa stala súčasťou dobového filmu.

Divadlo vo mne zanechalo krásne a zároveň zmiešané pocity. Tým, že ma fascinuje 20. storočie, pozerám veľa filmov, študujem, čo a ako sa dialo. Bolo úžasné presunúť sa do predvojnovej doby. Atmosféra starej Štiavnice, skvelé herecké výkony, hudba... Krásne a poučné divadlo. Som vďačný, že som ho mohol zažiť  a aj porozprávať sa s tými ľuďmi.  Nemôžeme nikdy dovoliť, aby sa niečo podobné opakovalo.... Boli to strašné časy. Musíme si chrániť a vážiť si, zlepšovať svet, v ktorom všetci spoločne žijeme.  Mgr. Beata Chrienová