Absolventi SPŠ chemickej vzdali hold svojim profesorom pri príležitosti storočnice školy

„Vtedy, keď brali sme sa do sveta, škola slávila päťdesiatku.

Hľa, teraz stovku bude mať! Prajem jej všetko dobré k sviatku.“

Verše z pera absolventky Anky Mahútovej uviedli spomienkovú slávnosť, ktorú inicioval  Ing. Ján Totkovič, bývalý riaditeľ školy, vyučujúci, triedny a zároveň jej absolvent, ktorý navrhol aj text pamätnej tabule.

Ing. Miroslav Jausch, súčasný riaditeľ školy, privítal všetkých prítomných, medzi ktorými nechýbali absolventi: doc. Ladislav Welward, prof. László Miklós, doc. Jozef Dudáš, p. Ing. Nela Kiovská – Kalnovičová, Ing. Juraj Čabák. Z profesorov sa prišli zvítať so svojimi študentmi: Ing. Alica Pešlová, RNDr. Jozef Bencko, Ing. Eva Hauserová, Ing. Ján Totkovič, Mgr. Anna Polóniová, RNDr. Marián Bačo, Mgr. Božena Kyselová…Krátke príhovory a spomienky predniesli: prof. Miklós, Ing. Totkovič a bývalý riaditeľ školy RNDr. Jozef Bencko, ktorí spoločne  odhalili pamätnú tabuľu.

Legendami opradená, ikonická storočná dáma „chemická“ vypravila do sveta tisíce absolventov. Slová vďaky vyryté do kameňa navždy uchovajú vzťah absolventov k svojim prísnym i láskavým profesorom. Pamätná tabuľa to len potvrdzuje: „V spomienkam sa vraciame k našim profesorom, ktorí nás svedomite pripravovali do života:“ Symbolická krivuľa ukrýva kľúčové roky: 1921 – 2021 a nasleduje záverečný text: „S úctou a vďakou od absolventov SPŠCH pri príležitosti 100. výročia založenia 1. slovenskej chemickej školy.“

Prof. L. Miklós: „Škola teda celých tých 100 rokov žila a žije. Ja som absolvoval školu v období 1964 až 1968, keď to bola najvýznamnejšia chemická priemyslovka na Slovensku, možno v celom Československu. Bola to prísna škola, ale nás pripravila nielen odborne, ale aj do života. Čo jej teda popriať k narodeninám?  Myslím, že najdôležitejší sú ľudia, ktorí dávajú škole život. Preto zaprajme len toľko, aby sa z osadenstva školy nikdy nestratil ten elán a esprit, ktorý si  držala 100 rokov.“

Spomienky  Ing. J. Totkoviča: „Zborovňa bola vtedy nabitá zvučnými menami: Hohoš, Hrabovec, Hauserová, Wágner, Šteffeková, Bencko, Fremal. Títo pedagógovia boli oddaní chémii a srdce im bilo pre školu. Mnohí boli autormi učebníc, z ktorých sa anorganika, organika a analytika učila na chemických priemyslovkách v celom Československu.  Starší kolegovia boli mnohokrát našimi vzormi.“

Milú slávnosť prišli podporiť aj tretiaci z odboru biotechnológia a farmakológia v bielych plášťoch so svojimi vyučujúcimi. Stretnutie generácií potvrdzuje aj spoločná fotografia, ktorá symbolizuje aj pokračovanie chemickej tradície v Banskej Štiavnici.

Vzácne chvíle stretnutia boli dojemné a úprimné.  Vytvárali sa hlúčiky bývalých študentov, ktorí razom omladli…Rozhovory a spomienky nemali konca. Aj slnečné počasie umocnilo slávnostné chvíle podujatia. Nechýbal tradičný Gaudeamus a pieseň Starý študent už putuje svetom…

Báseň Pocta našej škole osobne predniesla jej autorka, p. Etela Pirohová, rod. Lovassová, absolventka z roku 1956:

„Ďakujeme našim profesorom za ich trpezlivosť, že nás naučili vážiť si vzdelanosť.

Za múdrosť, akou nás viedli cez kľukatú cestu k dospelosti.“(úryvok)

Vivat Academia, vivant professores, vivat Banská Štiavnica!

V Banskej Štiavnici 14. 10. 2021                           Mgr. Beata Chrienová